Celé mesiace ma vytáčajú všakovaké istoty.
Ale dnes ma dorazila informácia, že štát ide prispieť miliardárovi. Vláda odklepla investičné stimuly pre Poóra, ktorý asi melie z posledného. Zjavne ho stavba štadióna v Trnave - s ďaľším štátnym stimulom - dostáva do kolien.
Za 12 miliónov EUR mohol štát podporiť štyri stovky drobných domácich podnikateľov. Tí však dostanú - tak , ako sme si už akosi zvykli - veľké guľové.
Hold - niekto sa vie narodiť, či vopchať do správnej onej.
Po všetkých prijatých "proekonomických " opatreniach sa vládni odborníci čudujú, že tu panuje akási nechuť platiť dane či DPH. Som presvedčený , že najmä preto, lebo drvivá väčšina z nich nikdy sama na seba nerobila. Sediac vo svojich zaprdených kreslách striedajú jeden štátny flek za druhým.
Ak by niekedy zavítali do praxe, tak by pochopili, kde je sever.
Systém je totiž nastavený zle celé roky a stále to zhoršuje.
Ak podnikateľ nepracuje s vysokými maržami, ak nepôsobí v oblasti s minimom konkurencie, tak nemá šancu poctivo prežiť.
Drvivá väčšina kúpi, prihodí si a predá. Prípadne kúpi, niečo vyrobí a predá.
Tovar či surovina, prenájom, technológia,energie, lízingy, mzdy, odvody, DPH, dane. Dane všakovaké.
Keď sa spojí mesac s mesiacom, rok s rokom, zistí Slovák, že mu nezostalo temer nič. Teda ak poctivo platil.
Ak sa extra otáčal, zostane mu tak pre seba, ale nie na rozvoj, na nových zamestnancov, na obnovu vozového parku .
Nehovorím o tých, čo sa pretŕčajú v Smotánke, či tých, čo žijú zo štátnych zakázok alebo zmanipulovaných tendrov. Je to o tých chudákoch, čo dávajú prácu iným a od štátu nikdy nič nedostali.
Ešte sú tu zamestnanci. Tí nemajú možnosť optimalizovať, ale tešia sa, že majú prácu.
Tieto dve skupiny ľudí ťahajú celú túto poondiatu spoločnosť.
Na rozdiel od tých, ktorí sa celé roky len vezú.
Zakončím citáciou príspevku nicku ISON k redeakčnému článku s touto témou:
Neviem, či toto je tá demokracia, alebo bude ešte horšie.