Už niekoľko dní sledujem diskusiu, ktorú vyvolal "nápad" pána budúceho ministra školstva o nutnosti dosiahnuť priemer známok 1,5 v prípade pokračovania štúdia na gymnáziu. Každý má chválabohu možnosť slobodne vyjadriť svoj názor, i keď by som uvítal menej osobných útokov a viac vecných argumentov, ale čo už. Tento môj krátky príspevok je reakcia na dnešný článok SME pod názvom Nezamestnaní nie sú z gymnázií. V článku autorky uvádzajú, že stredné odborné školy a učilištia produkujú viac nezamestnaných, ako gymnáziá. Odvolávajú sa pri tom na materiál nazývaný Údaje o nezamestnanosti podľa stredoškolských odborov. A tak sa čitateľ dozvedá, že bez práce nie je iba 5,7 % gymnazistov, ale až 40 % autoopravárov, 31 % murárov, 35 % maliarov, 25 % stolárov, 27 % klampiarov, 25 % elektrotechnikov a podobne. Nejdem spohybňovať prieskum, aj keď si myslím, že podobné uvádzanie nie je korektné. Ak totiž najväčšia časť gymnazistov smeruje na vysoké školy a potom si nenájde zamestnanie, je to len štatistické obídenie problému. A nemám záujem ani obhajovať či spochybňovať rozhodnutie Čaploviča, ktoré je nesporne ďaleko od realizácie. pokračovanie článku
Dnes sa dožíva 67. narodenín britský gitarista, spevák a skladateľ Eric Clapton. Prežil pestrý život plný udalostí, ktorému sa nevyhli ani negatívne momenty, avšak mal to šťastie, že si zahral - a hráva naďalej - s desiatkami špičkových hudobníkov svojej epochy. Jeho nezameniteľná hra sprevádza mňa osobne už takmer 40 rokov. Cieľom tohto príspevku nie je suché uvádzanie faktografických údajov, ktoré v dnešnej internetovej dobe sú k dispozícii v priebehu niekoľkých sekúnd. Bude to pár slov o tom, ako som sa s jeho tvorbou zoznámil a ako mi prináša radosť . Rád počuvam jeho hru na gitare či spev, ale ešte radšej sa pozerám na vystúpenia súčasné či minulé. Skromne a s pokorou predkladá obecenstvu svoje majstrovstvo a dáva tušiť vnútorné precitenie každého tónu. pokračovanie článku
Pred desiatimi rokmi - 29. novembra 2001 -zomrel George Harrison. Nedá mi, aby som si pri tejto smutnej príležitosti nespomenul na výnimočného hudobníka a človeka. Patrím ku generácii, ktorá ako úplne malá zažila gramafóny so šelakovými platňami a do domácnosti dostávala hudbu prostredníctvom rádia po drôte. Ešte pred vychodením základnej školy som si zabezpečil magnetofón Sonet Duo a vláčil ho po kamarátoch, aby som nahral niečo nové. Prežil som aj modernejšie cievkové prístroje i kazeťáky, z ktorých sme počúvali Suzi Quatro či Allica Coopera. Už dávno nemám mohutnú zbierku LP-čiek či kaziet, ba aj videokazety zobral čas. Zostali mi len CD a DVD, ktoré zbieram dodnes. Dnešná mladá generácia asi veľmi nepochopí radosť, s akou sme kedysi získavali dobrú muziku. Dnes je všetko na nete. Ale je nezabudnem na to, ako som sa tešil zo získania Bieleho albumu . Hudbu Beatles som začal skutočne vnímať až po ich rozpade a mne osobne bol George z akýchsi dôvodov najsymatickejší. Cieľom tohto príspevku nie je citovanie z biografie hudobníka. V časoch predvolebných afér mi dobre padne zamyslieť sa iným smerom, zlepšiť si náladu a vyčariť úsmev na tvári. Snáď i na Vašej. pokračovanie článku
Podľa viacerých správ z médií našich západných susedov americký veľvyslanec v Českej republike Norman Eisen lobboval za zrušenie zákona o internetových aukciách liekov. Bezprostredne potom, ako poslanci schválili začiatkom júna prvú časť zdravotnej reformy, ktorej súčasťou sú aj aukcie liekov, zaslal veľvyslanec nesúhlasný list Ministerstvu zdravotníctva ČR. Americká strana vo vyjadrení pre ČT uviedla, že jednala na žiadosť amerických farmaceutických firiem. Rešpektuje síce, že zdravotnícka reforma je vnútornou záležitosťou českého štátu, ale všetky zainteresované strany, ktorých sa reforma týka, by mali mať možnosť vyjadriť svoje pripomienky. Okrem Eisena tlačilo na vládu a zodpovedných politikov i vedenie americkej obchodnej komory s tým, aby odložilo chystané zmeny v reforme zdravotníctva. Nebolo by na tom nič čudného, pokiaľ by Mr. Eisen nebol exporadcom prezidenta Baracka Obamu pre otázky etiky. pokračovanie článku
Kdesi v rámci klikania sam sa zatúlal na stránku, kde vystupuje na medzinárodnej konferencii v Luhačoviciach i mimoriadny profesor Ing. Peter Staněk, CSc., vedecký pracovník Slovenskej akadémie vied. Doporučujem si záznam z jeho cca 17 minútového vystúpenia pozrieť každému, kto má rád katastrofické scenáre vývoja svetovej ekonomiky. Najviac však vo mne zarezonovala časť, kde hovorí - citujem : Zvýšenie podielu domáceho kofinancovania, ktoré je dnes 5 až 15 % u komunálnych projektov sa zvýši na 20 až 40 %. Tieto manévre úplne zmenia počet žiadateľov o štrukturálne fondy a odkážu väčšinu regiónov, aby sa financovali úplne sami. Pokiaľ sa majú financovať úplne sami, budú museť byť maximálne ústretoví voči zahraničným investorom. Ak majú byť maximálne ústretoví , môžete skončiť tak ako Slovenská republika , ktorá investorovi AU Optronics do Trenčína povolila telesné tresty pre vlastných zamestnancov. Dobre to počujete. To je naozaj návrat do 15 storočia. Pod heslom, že ten investor prinesie 3200 pracovných miest a 2100 u subkontraktorských systémov. Je to zlý sen? Je to zlý sen, áno, je to zlý sen, ale bohužiaľ aj zlá realita - koniec citátu. pokračovanie článku
V poslednom článku som si dovolil pokritizovať jeden konkrétny projekt z dielne Ministerstva školstva v súvislosti s čerpaním fondov z EÚ. Keďže v priebehu niekoľkých hodín som dostal viacero mailov a zaregistroval som takisto viacero negatívnych ohlasov, dovolím si - aj keď je to neobvyklé - napísať pár riadkov a pokúsiť sa moju kritiku vysvetliť. Použijem však na to konkrétny príklad, takisto z dielne pána ministra, ktorý sa týka iného - podľa môjho názoru zmysluplného projektu. pokračovanie článku
Nikto mi nenahovorí, že v tejto republike nie je dosť peňazí. Občasné vyjadrenia vládnych predstaviteľov a najmä niektoré ich opatrenia síce svedčia o opaku, ale... Pokiaľ máte dosť peňazí, dobrý nápad a nechýbajúcu snahu prilepšiť si, nebudete mať problém. Že tieto skutočnosti platili len za predchádzajúcej vlády a s nástupom Radičovej vlády nastane zmena, sú len plané reči. Dovolím si Vás oboznámiť s jedným zmysluplným projektom, ktorý ja osobne chápem v dvoch rovinách. Na jednej strane je to podpora výskumu, modernizácie , či zapojenie akademickej obce do riešenia nie príliš naliehavých problémov v prospech súkromnej firmy. Na strane druhej však vidím reportáže o sťahovaní starých chorých ľudí z nemocníc, ktoré pre nedostatok financií rušia oddelenia a pacientov posielajú nevedno kam. pokračovanie článku
V sobotu vyšiel na Sme pri príležitosti premiéry Šulíkovho filmu článok s názvom Zlá správa o Rómoch a bielych. Ku koncu článku bola spomenutá Soňa Pokutová - rómska žena s pätnástimi ďeťmi. O Soni, jej rodine a živote v osade nakrútila režisérka Daniela Rusnoková krátky 35 minútový film. Podľa internetovej správy film sleduje jej každodenné starosti o obživu a boj s čoraz ťažšími podmienkami pre život. Vonkajší pohľad na každodenné problémy je prekladaný jej obavami, starosťami i drobnými radosťami. Zároveň ukazuje okrem ženy s neľahkým osudom i život rómskej komunity na Slovensku. Každý deň sme všetci na Slovensku konfrontovaní s touto problematikou a preto som sa rozhodol , že si ten príbeh pozriem. Povedal som si, že je ľahké vyslovovať súdy alebo hľadať riešenia bez toho, aby sme detailnejšie poznali i druhú stranu mince. Film som si stiahol a videl som v ňom veci, ktoré moja gadžovská duša nedokáže prijať, stráviť a pochopiť. Dospel som k presvedčeniu, že riešenie rómskej problematiky nie je ani za mak jednoduché a ak sa vôbec nejaké nájde, bude to i napriek všetkým doteraz vykonaným opatreniem a vynaloženým prostriedkom komplikovaný beh na veľmi dlhé trate. pokračovanie článku
Oklamal som Vás, Natália nie je zo Smeru, ale z SaS. Fakt by som sám neprežil, keby som zasa napísal niečo s SaS v nadpise.Z veľkou radosťou a záujmom som si prečítal včerajší článok s nadpisom Zákonník práce bude skvelý. Radosť bola spôsobená štýlom, záujem dosiahnutou karmou. Čo sa štýlu týka, musím zacitovať : Príkladom progresívnych zmien je pozmeňujúci návrh, ktorý odbrzďuje falošné a negatívne vplyvy spolitizovaných odborových organizácií. Podarilo sa mi dostať znovu do mladosti, keď som mohol podobný štýl " obdivovať" na stránkach Pravdy a za to ďakujem. Na článku ma zaujali dve veci. Za prvé odvážne tvrdenie, že ZP bude skvelý a za druhé čas jeho uverejnenia. K tej prvej len toľko : uvítal by som po takom nadpise, že kdesi nájdem niečo konkrétneho na podloženie týchto slov, nejaké osožné novinky, čosi. Našiel som tam len fotku, ktorá mňa nezaujíma a odkaz na to, že KOZ je v područí Smeru. Tak to všetci dlho vieme. Preto bude ZP dobrý, lebo sa nepáči odborárom? Existujú len tak mizerné kritériá na tento zákon i na ostatné schvaľované v NR SR ? To potom ďakujem pekne. A ak je to inak, mohla si autorka propagandistické bludy odpustiť a písať k veci. pokračovanie článku
Ťažko sa mi vyjadruje k zločinom komunizmu, lebo som v ňom nikdy nežil. Prvých 32 rokov svojho života som prežil v takzvanom socializme, kde mala jedna strana - komunistická - monopol na pravdu. Pravdou malo byť to, čo vychádzalo denne na stránkach tlače, čo človek počul v rádiu alebo videl v televízii. Táto pravda sa dostala do učebníc na školách, do oficiálnych dokumentov historikov a svojim spôsobom bola prítomná v každodennom živote. Strana vybudovala systém tak, aby obyčajný človek nemal potrebu nejakú univerzálnu pravdu hľadať, lebo mal dosť problémov s inými vecami. A tak - okrem stoviek odvážnych ľudí, ktorí po celé obdobie rokov 1948 - 1989 túto pravdu hľadali - žila väčšina národa svojím každodenných životom. Chodili do práce, zabezpečovali si bývanie, väščinu života stávili v jednom zamestnaní, starali sa o svoju rodinu a tešili sa na Vianoce a letnú dovolenku. O tom, či je systém správny alebo chorý sa diskutovalo zásadne v kruhu rodiny či dobrých priateľov, aby sa represívna moc náhodou nedozvedela, čo si ľudia v skutočnosti myslia. Hundrajúc sme sa všetci zúčastňovali proklamatívnych volieb a dávali štátostrane svoj hlas, ktorý ju legitimizoval. pokračovanie článku
Dnes som si fakt chcel dať pokoj . Vlastné neutále rýpanie do SaS mi už totiž samému lezie na nervy, ale... Myslím si, že ako nová parlamentná strana a ako nositelia tzv. nového štýlu by mali - spolu s niektorými poslancami za Most - dodržiavať to, čo sľúbili. Zároveň rok vo veľkej politike snáď nie je až dlhým obdobím, aby to, čo im vadilo u jednej garnitúry začali bez problémov používať sami. Ale život ukazuje, že je to presne naopak, to čo bolo brvnom v oku u politického oponenta, nie je ani smietkom vo vlastnom. Ešte som neprehltol Sulíkovu facku , ktorú uštedril verejnosti nomináciou Kamila Krnáča za šéfa NBÚ a tak som sa pozrel na niektoré vyjadrenia nádejného adepta v nedávnej minulosti. Blog je dobrá vec, lenže ak zmeníme názor o 180 stupňov, pán Krnáč, je lepšie staršie články zmazať. pokračovanie článku
Pamätáte sa, keď Dustin Hoffman na začiatku Tootsie nepochodi na kastingu? Vypočul si niekoľko pripomienok : hľadáme iný typ, potrebujeme niekoho mladšieho, nemáte správnu výšku, hľadáme niekoho menšieho, potrebujeme iný typ, potrebujeme niekoho iného, ako ste Vy. Vždy si na to spomínam pri trápnych personálnych rošádach a hľadaní "vhodných" kandidátov na pozície v štátnom aparáte. Zúfalé pokusy presadiť svojho nominanta sa nezriedka stretávajú s averziou spolurozhodujúcich, ktorá končí vyjadrením hľadáme niekoho iného. Aké sú kritériá pri obsadzovaní týchto postov? Je to snaha pohnuť sa v spravovaní vecí verejných, alebo... Alebo sa jedná len o snahu upichnúť niekam svojho mecenáša, známeho, rodinu, straníckeho kolegu, častokrát bez základných morálnych a odborných predpokladov na výkon funkcie ? Pri obsadzovaní dôležitých miest v štátnom aparáte by som predpokladal používanie jednoznačne nastavených požiadaviek, ale opak je zrejme pravdou. Kedy sa takto deformovala personálna práca, zaviedol to Mečiar, Dzurinda, Fico či to tak bolo odjakživa ? pokračovanie článku
Som zjavne samonasie.ací typ. Inak si neviem vysvetliť skutočnosť, že som si v nedeľu poobede zapol počítač a začal na blogu Sme hľadať články o politike. Je pravda, že bolo škaredo a jediná črtajúca možnosť bola sledovať finále Wimbledonu. Ale dostalo sa mi krásneho zadosťučinenia a objavil som perlu s nadpisom Fico ide znovu zachraňovať chudobných. Priznám sa, že - odhliadnuc od obsahu - mi už podobné nadpisy veľmi nevoňajú. Súčasná vláda je pri moci viac ako rok, má - mala by mať - vládnutie v rukách a tak neustále pripomínanie ficovín ma nejako nenadchýna. V ojedinelom prípade môže pre ilustráciu určitého zámeru autora pôsobiť pozitívne, ale vo väčšine článkov má za úmysel akurát tak kopnúť si . A to je - podľa môjho názoru - žalostne málo. Prežívame neľahké obdobie vývoja štátu a ja uprednostňujem radšej hľadanie a nachádzanie riešení , aj keď sú možno odvážne alebo už nebodaj boli niekým v minulosti vyslovené. Potešilo ma ale , že autor Ing. Ksenzsigh sám seba predstavil ako človeka hľadajúceho riešenia a nie dôvody, prečo sa niečo nedá. pokračovanie článku
Slovenská politická kuchyňa je dosť fádna, z korenín jej najviac chýba humor. Teda ak za vtipné nepovažujeme to, čo s nami vystrájajú všetky politické garnitúry za posledných 20 rokov, alebo občasné parlamentné vystúpenia pána v žltom saku . Ja sa snažím na viaceré javy z nášho života dívať z rôznych uhlov pohľadu a zakomponovať do toho i štipku humoru či nadhľadu. Nezvyknem hovorievať špinavý zlodej ukradol..., ale radšej poviem , že tento sympatický a charizmatický človek sa zaoberá numizmatikou. V diskusii k nejakému predchádzajúcemu článku prispievateľ Gido - údajne - odhaľuje moju politickú orientáciu. To ma príjemne prekvapilo, lebo som ani nevedel, že nejakú mám. Neexistuje totiž na Slovensku strana, ktorá by mi názorove bola blízka a mala reálne šance získať viac ako nejaké 2 %. Dovolím si teda napísať, čo si o slovenských politikoch myslím bez ohľadu na ich stranícku príslušnosť. pokračovanie článku
Kdesi som tu dnes čítal o vyjadrení pána Spišiaka k novému logu na policajných autách. V článku ma zaujalo najmä vyjadrenie policajného funkcionára, ktoré osvetlilo a dalo nový zmysel doterajšiemu fungovaniu tejto ľuďmi neobyčajne obľúbenej inštitúcie. Pán Tabaček, zástupca riaditeľa polície v Dolnom Kubíne povedal - citujem : „Nemám problém niečo povedať, ale pokiaľ to nebude prekonzultované s krajským riaditeľstvom, nepoviem nič.“ Nevedomky prezradil fungovanie polície nielen na Orave, ale myslím, že aj na celom Slovensku.
pokračovanie článkuV sedmdesiatych rokoch som v rámci exkurzií po starom meste navštevoval s priateľmi rôznorodé zariadenia za účelom osvieženia. Poznáte to - študenti. Na Wolkrovej ulici bolo celkom sympatické bistro, kde sa dalo staviť na jeden - dva. O kúsok ďalej bola vináreň - ako sme vraveli u Wolkra, tam sme chodievali podvečer na dlhšie posedenie. V tej dobe sa v Bratislave kupovali platne v predajniach Supraphnu, Opusu a oproti francúzskemu kultúrnemu stredisku na Michalskej mal predajňu aj Panton. Tam pracovala kamoška a vždy mi niečo dobré odložila. Ale ja som na rohu Michalskej a Wolkrovej objavil obchod s maďarskými knihami a raz som tam vliezol. Okrem kníh, ktorým som vôbec nerozumel - nevedel som a neviem po maďarsky - tam predávali i LP-čka. Ako prvú platňu som si kúpil Elö Omega a tá ma dostala , najmä skladba Emlek či Varázslatos fehér kö. A tak som začal počúvať maďarskú muziku. Časom som kupoval a počúval aj Locomotiv GT, Corvinu, Neoton family, Fonográf so Zsuzsou Koncz - inak veľmi pekná baba - ale tých som opustil. Dnes počúvam a pozeram len Omegu. Je to moja srdcovka. A dcérka mi kúpila k narodeninám lístky na jej koncert v Niitre minulú sobotu. pokračovanie článku
Zo včerajšieho diania na slovenskej politickej scéne ma zaujalo hneď niekoľko tém. Najskôr som chcel okomentovať názor ministra Galka o tom, že ústavní činitelia by mali lietať s armádnou letkou. Je to dobrá téma na rozoberanie z dvoch dôvodov. Ja - takisto ako minister - nemám o armáde či letectve a ich riadení ani šajnu a preto by som mohol priniesť svojimi názormi čerstvý vietor do problematiky. Druhý dôvod je efektnejší, myšlienka, že by členovia tejto vlády, ale aj tej predchádzajúcej mali letieť ma naozaj zaujala. Nakoniec som sa však rozhodol pripojiť pár slov pod návrh SNS k tomu, ako zistiť, či sa náhodou niekto neprihlásil k Maďarom. Starostlivosť o dodržiavanie zákonov prezentovaná SNS ma totiž skutočne dojíma a rozhodol som sa ju nielen podporiť, ale navrhnúť hneď niekoľko konkrétnych razantných riešení. Zároveň som presvedčený, že terajšie mizerné preferencie SNS sú dočasné a v nových voľbách pomocou nových tém dosiahne ústavnú väčšinu. A na to sa už fakt teším. pokračovanie článku
Keď som bol malý, nútili ma rodičia chodiť na husle a tak som sa pravidelne dvakrát do týždňa musel vybrať zo Šulekovej na Diebrovo námestie do hudobnej školy. Priznám sa, chodil som tade nerád, lebo cestou ma častokrát zastavili Bugovci, ktorých v okolí bývalo fakt dosť veľa. Väčšina z nich chodila do mojej školy, kde sa ich deti báli a nielen preto, lebo mali vši. Nemali sme ich radi, lebo nám všetko brali. A tak som na hodinu huslí viackrát prišiel so začínajúcim monoklom, lebo do hudobnej som okrem huslí nenosil nič. Nemali mi teda čo zobrať, iba ak Ševčíkove etudy , a tak mi teda aspoň niečo dali . Pán učiteľ ma mal rád a v takých chvíľach ma poslal pre 10 dkg tresky a dva rožky. To je jeden z dôvodov, prečo moja hra na husle je mizerná a dnes už len po niekoľkých pohárikoch sa v kruhu rodiny pokúšam vylúdiť Kišanďalom, ale neúspešne. Tento návrat do detstva ma napadol včera, keď som po dlhom čase skoro dostal po papuli. A na vine je samozrejme - ako inak - Fico. pokračovanie článku
Do zbierky poviedok Stephena Leackoka Literárne poklesky bol zaradený krátky príbeh s názvom Hrôzostrašný osud Melpomena Jonesa. Pojednáva o mladom mužovi, ktorému sa stala osudnou jeho neschopnosť odmietnuť pozvanie na večeru i trocha ťažkopádne rozmýšľanie. Nechápal totiž iróniu či sarkazmus v hovorovej reči .Raz navštívil po obede známych a vypil nejaké dve šálky čaju. Keď vycítil čas na odchod, chcel sa zdvihnúť. Ale hádam nás už neopustíte , povedala domáca pani. A tak zostal a vypil ďaľších 11 šálok čaju. Nastal večer, znovu vstal s tým , že musí odísť. Mysleli sme, že zostanete i na večeru, povedala hostiteľka. A tak zostal. Po večeri prezeral rodinné fotografie a hral sa s dieťaťom.So žartovnou iróniou mu domáci pán navrhol, aby u nich zostal na noc, že mu už niekde ustelú. A tak zostal a strávil v rodine ďaľší deň. Keď ho domáci pán našiel po návrate z práce stále doma, pomyslel si, že ho snáď vystrnadí žartom. Navrhol mu, že mu budú účtovať stravu a nocľah, haha. A nešťastný mladý muž potriasol otcovi rodiny ruku a zaplatil na mesiac dopredu. V tejto rodine nešťastník aj zomrel. Nadobudol som presvedčenie, že bol čitateľom SME. pokračovanie článku
Hneď včera podvečer ma vytočila správa o tom, že Sulík má zasa nejaké problémy s pomocou pre Grécko. Akoby ani nechápal, že nebyť Grékov, nemal by svoju stranu ako pomenovať. Slovo solidarita pochádza z latinčiny , aj liberalizmus a tak nebyť starých Grékov, mohli by sa volať akurát tak Sloboda a klobása.Niežeby boli Gréci hovorili po latinsky, ale aj tak. Celkove nechápem, čo proti tým Grékom má, sú to milí ľudia podobní temer vo všetkom nám. Teda v troch veciach určite : majú pohnutú históriu, krásnu prírodu a rovnakých politikov ako my. Prostý vrátnik v Grécku má teraz problémy čo s nadobudnutými peniazmi a takisto na Slovensku žijú desaťtisíce ľudí takto skúšaných osudom. Znamená to teda, že sme si veľmi podobní a ako členovia EU si musíme navzájom pomáhať. Akurát teraz je rada na nás. pokračovanie článku
Mám rád Zlaté teľa. Prvýkrát som tú knihu čítal ako dieťa, ale rád sa k nej vraciam i po rokoch. Veľa ľudí malo rado Ostapa Bendera, ale mne bol blízky iný z hrdinov diela - Vasisualij Panvičkin. Preležal celý deň na diváne otočený k operadlu a odvrátený tak od celého sveta. Nebol nikdy zamestnaný, to by mu prekážalo v úvahách o význame inteligencie - do ktorej zahrnoval aj seba - v dejinách. Väčšinu dňa premýšľal o svojej úlohe v ruskej revolúcii a svojom prínose k rozvoju liberalizmu. Tak to som celý ja. V jednom kuse dumám, čím by som osobne prispel k rozvoju našej krásnej vlasti. Nie síce manuálne, ale radšej na filozofickom základe. Bolo tu už mnoho velikánov, ktorí svoje súkromné blaho položili na oltár potrieb verejnosti. Myslím, že osud ma predurčil postaviť sa do čela podobne zmýšľajúcich géniov u nás. pokračovanie článku
Politické strany po prehratých voľbách chvíľu lavírujú a snažia sa presvedčiť verejnosť, že rozhodla zle. Niekedy snáď čakajú, že sa situácia otočí, i keď sami nevedia ako by sa to malo stať. Nejaký čas otáľajú, fúkajú si rany a jazvy. Nakoniec však príde správne rozhodnutie: zostavia tieňový kabinet. Boli predsa zvyknutí na to, že sa im hovorilo pán premiér, pani ministerka a teraz zrazu nič. Tak nech sa veci na dobré obrátia a len nech môžme čo najrýchlejšie zasadať. A prijímať zákony potrebné enem pro nás a naše deti. pokračovanie článku
Chcel by som sa s vami podeliť o príbeh, ktorý som počul od jedného pána - dnes už nebohého - niekedy pre 25 rokmi, keď som po skončení školy nastúpil do zamestnania. Je to príbeh o košíkárovi. Žil raz na Slovensku človek a bol veľmi chudobný. Býval v malom domčeku pri rieke a ledva sa pretĺkal životom. Keďže bol pracovitý, rozhodol sa , že začne vyrábať košíky. Materiálu mal dostatok, tak celý týždeň plietol. V sobotu zobral košíky a vybral sa na trh. Košíky boli pekné, tak všetky predal a dostal kopu peňazí. Bol ale skromný a tak peniaze odložil. Tak to išlo hodný čas, plietol košíky a peňazí pribúdalo. pokračovanie článku
Žijem tak, aby som sa každé ráno dokázal pozrieť do zrkadla. Nie vždy sa mi to darí, ale snažím sa.
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
